Nikdy som nebola z tých, ktorí by pravidelne vsádzali v lotérii a čakali, či sa na nich usmeje šťastena, ale z času na čas som si len tak pre radosť podala tiket. A jedného dňa to prišlo. Vyhrala som nemalú čiastku, lenže okrem radosti mi peniaze priniesli aj dosť starostí.
Pocit obrovského šťastia
Nie som práve gambler, ale v minulosti som si párkrát stavila v lotérii. Veľmi som ani neverila, že niečo vyhrám, potom to ale prišlo. Pred piatimi rokmi som v lotérii vyhrala šesťmiestnu čiastku a bola som šťastím bez seba. V tom čase som už randila so svojim terajším manželom Petrom. Za vyhrané peniaze som nám zaobstarala krásny domček. Pretože sme ale ešte neboli svoju a vzťah trval len niekoľko mesiacov, nechala som dom pochopiteľne napísať len na seba. Konieckoncov, bola som to ja, kto ho platil.
Rok na to sme sa s manželom vzali a vydali sme sa na spoločnú životnú cestu. Obaja sme pracovali. Suma, ktorú som kedysi vyhrala, bola síce veľká, avšak nie zas toľko, aby sme už nemuseli nikdy chodiť do práce. Z peňazí som kúpila spomínaný dom a nejaké zariadenie. Časť som si potom odložila na sporiaci účet.
Hádky kvôli peniazom
Jedného dňa prišiel manžel domov s tým, že jeho rodičia chcú rekonštruovať a potrebovali by požičať 150-tisíc korún. Nechceli si peniaze brať v banke, aby nemuseli platiť úroky, preto sa obrátili na nás. Nemala som s tým problém. Požadovanú čiastku som vybrala a rodičom manžela peniaze ochotne požičala.
Dovtedy bolo všetko stále ešte v poriadku. Zhruba dva mesiace po tom, čo som svokre a svokrovi požičala peniaze, mali moji rodičia okrúhle výročie svadby. Z peňazí, ktoré som stále mala bokom, som im preto zakúpila zájazd pre dvoch do Grécka. Mama a otec boli nadšení.
Potom prišiel bod zlomu. Na jednej rodinnej oslave sa svokra spýtala mojej mamy, či majú s otcom nejaké plány na leto. Mama sa jej pochválila, že odo mňa dostali zájazd do Grécka. A to asi nemala robiť. Svokra začala okamžite vyvádzať, že ona a jej manžel mali nedávno aj výročie, tiež okrúhle, a že žiadny zájazd nedostali. Absolútne nechápem, ako sa niečoho takého môže dožadovať. Aby som sa jej ale zavďačila, povedala som jej, že oných 150 tisíc, čo som jej požičala, môže brať ako dar a že mi peniaze nemusia vracať. To jej ale nestačilo a vo výčitkách pokračovala veselo ďalej. Do toho sa do mňa pustila aj jej dcéra, manželova sestra, a manželovi povedala, že si vzal pekného seba. Že mám všetko napísané na seba a keby došlo na rozvod, on nič mať nebude.
Vôbec som to nepochopila. Áno, všetko je napísané na mňa, ale to z toho dôvodu, že som všetko kupovala v čase, keď sme ešte neboli svoju. A čo viac, tie peniaze som kedysi vyhrala ja a môžem si s nimi predsa robiť, čo chcem. Aj keby som rodičom kúpila dom na Maledivách, svokru to predsa môže byť úplne jedno!
