Mám hroznú potrebu sa zveriť so svojim trápením, ale v okolí nie je nikto, kto by ma pochopil. Odmalička som mala so svojou matkou rôzne problémy, ale vždy som sa k nej snažila nájsť cestu. Mám ju rada, ona ma ale nie. Moja staršia sestra je na druhú stranu jej miláčik a vo všetkom si notujú. A to aj v tom, že ma od seba obe odstrkujú.
Starala sa o mňa sestra
Keď som bola ešte malá, otec nás opustil. Zostala som tak len so svojou staršou sestrou Blankou a mamou. Aby nás ale mama mohla zabezpečiť, bola od rána do večera v práci a prakticky na nás nemala čas. Mojou najväčšou oporou tak bola Blanka, ktorá sa o mňa starala, doma upratovala a varila.
Priznávam, že ja som bola skôr taký raubír a ako dieťa som pomerne dosť hnevala. A pravdepodobne už vtedy sa vzťah mojej matky ku mne začal rozpadať. Nikdy som od svojej mamy necítila lásku, nikdy sa ku mne nesprávala tak pekne, ako sa správala k Blanke. A to sa bohužiaľ nezmenilo ani potom, čo som dospela a začala si žiť svoj vlastný život.
Matka sa ku mne správa hrozne, sestra sa tomu smeje
Napriek tomu, že som možno nebola ukážkové dieťa, vždy som svoju matku mala rada. Dnes som presvedčená o tom, že mi skrátka pozornosť matky chýbala a ja som si ju ako dieťa snažila získať práve tým, že som robila rôzne vylomeniny. Tým som sa ale nakoniec dostala k absolútnemu opaku. Nemala ma rada, a dokonca, keď mala nejakého nového priateľa, povedala mu, že keď budem hnevať, má ten chlap povolenie ma potrestať.
Aj dnes veľmi dobre viem, že moja matka moju sestru radšej ako mňa. Už skôr mi počas rôznych hádok matka otvorene povedala, že zatiaľ čo Blanka bola chcené dieťa, tak ja nie. Zničilo mi to sebavedomie a trpela som komplexom menejcennosti. Tým ale možno ešte stále trpím. Ale stále sa snažím si k matke tú cestu nájsť. Veľmi by som si priala, aby sme si rozumeli, občas spolu zašli na kávu a dokázali sa rozprávať o normálnych veciach. Ale moja matka evidentne nechce. Keď už spolu hovoríme, takmer neustále mi nedáva, naviaže sa do môjho vzhľadu, vyčíta mi, že nie som taká samostatná ako Blanka a že som jednoducho k ničomu. Najhoršie na tom ale je, že nemám oporu ani v Blanke, tá sa totiž maminým komentárom na moju osobu vždy len smeje.
Vôbec neviem, čo s tým mám robiť. Dokážem o sebe povedať, že som šikovné, dobré dievča. Som veľmi empatická a extrémne citlivá. Viem, že sa dokážem s úplným prehľadom postarať o svoju domácnosť. Rada by som to mame dokázala, ale často premýšľam, že s ňou aj mojou sestrou skrátka všetok kontakt preruším. Ničí ma predstava toho, že by im to bolo vlastne úplne jedno.
